História obce

Dátum
5. novembra 2015

Kráľová pri Senci, ležiaca v Podunajskom regióne, je obec s 1.560 obyvateľmi. Nachádza sa v širšom okruhu Bratislavy s dobrým dopravným spojením. Skladá sa z miestnych častí Kráľová a Krmeš, ktoré symbolicky spája historický barokový most. V súčasnosti prebieha rozsiahla modernizácia obce, ktorá plánuje investovať významné zdroje do využitia termálnych prameňov.

Stručné dejiny obce

Obec sa nachádza približne 25 km východne od Bratislavy a je rozložená na oboch brehoch rieky Čierna voda. Obec v dnešnej podobe vznikla spojením dvoch obcí Krmeš a Kráľová v roku 1945. Najstaršie záznamy a archeologický výskum potvrdzuje starodávny pôvod uvedenej lokality. Už na prahu 1. tisícročia osídľovali chotár obce starí Germáni a archeológovia tu lokalizujú centrum Marobudovej ríše. Slovanské osídlenie je tu preukázateľne doložené najmä z obdobia Veľkomoravskej ríše, keď povedľa obce Kráľová tiahla významná stredoveká cesta z Bratislavy do Nitry. Obec Kráľová, v stredoveku nazývaná „Villa regia“, teda kráľovská obec, bola majetkom uhorských kráľov a obec Krmeš bola už od raného stredoveku hospodárskym cirkevným majetkom bratislavskej Kapituly. Už v roku 1421 podľa metačnej listiny o vymedzení chotárnych hraníc v obci Kráľová sa nachádzal poľovnícky zámok kráľa Žigmunda Luxemburského, kam na
poľovačky rád chodieval aj kráľ Matej Korvín. V 17. storočí sa obce Krmeš a Kráľová stali postupne majetkom šľachtického rodu Pálffyovcov, ktorí tu v priebehu dvoch storočí Žigmund Luxemburskývybudovali vzorový hospodársko – poľnohospodársky podnik. V rokoch 1712 – 15 dali v barokovom štýle prestavať tunajší kaštieľ a jeho krásu zvýraznili rozsiahloufrancúzskou záhradou a anglickým parkom, ktoré spájal doteraz stojaci záhradný barokový most na okraji obce. Po smrti posledného majiteľa kráľovského panstva a tunajšieho kaštieľa, Jána Pálffyho v roku 1908, majetok kráľovského panstva postupne devastoval až nakoniec v rokoch 1940 – 45 bol úplne znižený. Ostala iba kaštieľna kaplnka, ktorú odkúpili od štátu občania Kraľovej a barokový most, ktorý je v súčasnosti v rekonštrukcii. Súčasťou obce je aj Včelársky skanzen – múzeum včelárstva, ktoré ako včelárske učilište a majetok Slovenského zväzu včelárov vyrástlo v katastri obce v rokoch 1932 – 33. Historicky zaujímavé a cenné objekty v obci predstavujú Kaplnka Božského srdca, ktorú si obyvatelia Krmeša postavili v roku 1898, secesná stavba starej školy v Krmeši a murovaná zvonica v Kráľovej. V obci sa nachádza niekoľko historicky cenných sôch (Sv. Ján Nepomucký, Sv. Florián, Sv. Ján Krstiteľ). Vyše storočnú tradíciu má v obci hasičský dobrovoľný zbor. Už v medzivojnovom období v obci pôsobil včelársky spolok, rozvíjalo sa divadelníctvo a zo športov má vyše 80 ročnú tradíciu futbal. V súčasnosti v obci žije a pôsobí jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov, posledný žijúci predstaviteľ Katolíckej moderny, Svetloslav Veigl.

1245 Historické osídlenie Krmeša siaha hlboko do prehistorickej doby (obdobie do objavenia sa prvých písomných dokumentov) a archeologicky máme doložené aj osídlenie slovanskej a veľkomoravskej epochy. Prvé písomné pomenovania obce sú dochované z obdobia vrcholného stredoveku. V listine z roku 1245 sa zachovalo najstaršie pomenovanie obce Krmeš ako majetok bratislavskej kapituly Diaki (Dijaki, Dyaki) alias Kermesd. V neskoršom období sa nám objavujú aj ďalšie modifikácie tohto názvu ako Körmesd, Kurmusd, Pap Körmösd, Kermežd, až po miestne pomenovanie Kermeš a pomenovanie obce z 20. storčia – Krmeš. Názvoslovie Kráľovej sa nám začína v písomných prameňoch objavovať v 14. storočí. V blízkosti obcí Kráľová a Krmeš sa nachádzali aj dnes už zaniknuté osady villa Leopoldi (osada Leopolda) a Bothszegh (Botseg, Bosek). Samotné pomenovanie obce Krmeš vzniklo v prvom rade z pomenovania majetku cirkevnej správy. Toto dvojslabičné slovo má základ v staroslovanskom slove mežda (medza, chotár). Ohraničenie majetku bolo podľa metácie určovania a vytyčovania chotárnych hraníc vykonané v podobe kruhu, V názve obce možno vidieť predponovaný tvar kruh, kor, ker. Zúžením slova kruhmežda vzniklo postupným vývojom vlastné pomenovanie Kruhmežd, Kermežd, Krmeš. Pomenovanie Dijáki sa viaže na slovo diák – žiak. Takéto pomenovanie vyplynulo z určenia majetku bratislavskej kapitule na výchovu kňažského dorastu, čiže z ohraničenia majetku, z ktorého bola vydržiavaná cirkevná škola alebo nejaká iná cirkevná inštitúcia kapituly.

Vzácna dobová fotografia kašieľa

1595 Prvé stavebné začiatky Krmeša nachádzame na križovatke ciest v smere z Kráľovej pri Senci do Senca, pri kríži, ktorý dodnes symbolizuje miesto kaplnky, ktorá bola centrom bývalej obce a stála až do roku 1700, kedy dal ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich zbúrať jej rumy. Úplný koniec Krmeša v priestore križovatky ciest v smere na Senec znamenali turecké nájazdy v roku 1663, ktoré v tomto roku počas nájazdu 23. augusta okrem hospodárskych stavísk, pustovne a kaplnky starého Krmeša vypálili aj obce Kráľovú, Jánovce, Boršu a. Zo zbúranej kaplnky a celého Krmeša ostal jedine zvon kaplnky, ktorý je v súãasnosti umiestnený v krmešskej kaplnke „Božského srdca“. Do dnešných chotárnych hraníc a obecnej zástavby na brehu Čiernej vody, Mikuláš XIII. Pálffyoproti dedine Kráľová sa Krmeš premiestnil na samom konci 16. storočia, keď obec kúpil jeden z významných predstaviteľov pálffyovskej rodiny, Mikuláš. Založením novej obce začala osada Krmeš, pri krížovatke ciest postupne pustnúť a v časoch tureckých vojen a bojov úplne zanikla, podobne ako aj susediaca osada Bosek (Botszegh). Od 3. decembra 1595 teda novozaložená obec Krmeš už patrila svetským zemepánom z rodiny Pálffyovcov (až do roku 1918). Mikuláš Pálffy ju kupil od bratislavskej kapituly, ktorú pomenoval ako bývalý cirkevný majetok Pap Kermesd (Opátsky Krmeš). Pravdepodobne smrť Mikuláša Pálffyho a následné dedičské konanie zapríčinili, že v roku 1600 časť obce Krmeš sa dostala do vlastníctva grófa Maximiliána Coloreda Mansfelda. Na Čiernej vode boli umiestnené štyri vodné mlyny, ktoré dávalo panstvo do prenájmu. V urbári sa spomína aj veľká panská záhrada, jablkový sad, včelín a tri lovištia rýb.

1945 Kráľová pri Senci až do roku 1945 predstavovala dve samostatné obce, Kráľovú a Krmeš. Povereníctvo SNR pre veci vnútorné v Bratislave prípisom zo dňa 31. októbra 1945 potvrdilo zlúčenie obcí Kráľová a Krmeš do jedinej obci Kráľová pri Senci. A tak dve historicky vedľa seba ležiace obce, ktoré do tohto roku mali svoje osobitné samosprávne orgány, školu, krčmu, obchody a verejné financie, si v prvých verejných voľbách po roku 1945 volili už spoločnú samosprávu, spoločnej obce Kráľová pri Senci.

2005 Z podporných fondov EÚ a obecných finančných zdrojov sa v tomto roku realizovala výstavba lávky pre cyklistov a peších, centrálneho parkoviska a časti cyklotrasy, ktorá je vedená po brehu Čiernej vody k barokovému mostu a späť na protiľahlom brehu k lávke. V dňoch 10. – 11. septembra 2005 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie tejto stavby a jej sprístupnenie širokej verejnosti. V budúcnosti sa cyklocesta dobuduje smerom k letisku, Včelárskemu skanzenu a opačne k športovému areálu na Sigotke a ďalej k termálnym vrtom.

2006 – 2007 Obec opäť získala zo štrukturálných fondov nenávratné finančné príspevky na úpravu verejných priestranstiev v centrálnej časti obce. Do týchto priestranstiev sú zahrnuté dva parky, výstavba 2797m chodníkov, rekonštrukcia zvonice. Ďalšie finančné príspevky v rámci rozvoja obce sú na vybudovanie II. etapy cyklocesty, ktorá sa vybuduje po hrádzi potoka Čierna voda. Od Nadácie SPP sme získali financie na obnovu a reštaurovanie barokového mosta, ktorý je zapísaný v zozname kulturno-historických pamiatok Slovenska. Uvedené aktivity sú v realizácii.